Stvrtok - FAI trojuholnik na rovine
(Bute-Masfield-Doug-Butte 84km)
    Uz o 10 hodine rannej po vyvoze na startovisko si vsimam nespocetne mnozstvo certikov, tvoriacich sa na planine hned za riekou. Pomyslel som si, ze dnes budu lietat aj dvere autobusu, ale opak bol pravdou. Bola vypisana nadherna trat s dvoma otocnakmi tvoriaca FAI trojuholnik s celkovou vzdialenostou 84km. Staci iba nakremovat suche popukane pery, vypit ranajsi Red Bull, ktory tu bol samozrejme zdarma. Nezabudnut nabrat 2 litre vody pre pripad vyhnitia a nasledovneho celodenneho slapania k najblizsej civilizacie a ist na to. Najtazsim usekom trate sa dnes stal preskok rieky a nesledovne nastupanie vysky na druhej strane. Cele startove pole sa po preskoku rieky stretlo v minimalnej vyske 200-300m, v minimalnom stupaku, s minimalnym priestorom na centrovanie. Naozajstny boj o prezitie v nulkach. Absolutna koncentracia v centrovani bola potrebna na dosiahnutie zakladne. Iba zazrakom sa priblizne 2/3 pretekarov dostalo do potrebnej vysky na prelet. Nieco na tom bude, ze iba ty najlepsi odlietaju na trat s viditelnym predskokom 10-20 minut.

    Ked uz som myslel, ze nebudem medzi tymi stastnymi, som si povedal, ze nemozem nechat celu Europu na holickach a zacal som bojovat naozaj o kazdy centimeter vysky. To, ze to dnes nebolo jednoduche, svedci aj to, ze som sa ocitol v druhom pluku s vynikajucimi pilotmi. Naskok na prvych, kde sa nachadzali ty stastnejsi, tvoril az 20 minut. Po uspesnom nastupani do zakladne a kratkom podakovani bohu za jeho pomoc som sa zmobilizoval a vidal na stihanie. Je to dost deprimujuci pohlad, ked vidite, ako ty prvy otacaju prvi otocnak a vy sa stale magorite na prvom ramene. Napriek tomu vidinou dobreho celkoveho umiestnenia som sa nevzdal a motivovany bozou pomocou po preskoku som sa dal do speedu a tahal ciaru. Naskok sa neznizoval a moje sily ubudali 3 hodiny letu a iba 60km ubudlo. Dotacam posledny otocnak a som este viac deprimovany pohladom na tych rychlejsich, ako dolietaju do ciela. Po tom, co to favorit Len a podobne aj ja prepalil na speede a precenil slabnutu termiku,sme sa ocili na zemi. V zaverecnom napinavom dolete sa ukazali kvality Willa Gadda a v dlhom dokluze tesne nad stoziarmy vysokeho napatia to dotiahol ako prvy do ciela v udoli rieky Chelan.

    Nasledujuce dva dni sa ukazali neletove a tim sa velkou chybou Lena Szafaryniho z posledneho dna stal celkovym vitazom US Nationals Kanadan Will Gadd. Belcourt Bill ako prvy American sa stava majstrom USA. Medzi zenami zvitazila Silvera Cherie, ktora po 7 rokoch prelomila obrovsku smolu vzdy druhej pozicie.

    Na zaver by som rad podakoval vsetkym, ktory sa postarali o vynikajucu organizaciu, podla slov miestnych stalic tohoto v historii najlepsieho US Nationals. Dakujem aj vsetkym amikom, ktory mi pomohli dostat sa do Chelanu a naspat, super service v kempingu a naozaj vynikajucu spolocnost pocas celeho tyzdna. Nadalej dakujem Petrovi Reckovi a jeho konstrukcii mojho staruckeho Magusa 2, ktory aj napriek po niekolkych dlhych sezonach este stale dokazal atakovat tie najmodernejsie stroje.