Po hodinke lietania a kochania sa prirodou, som priletel nad moje rodne mestecko. Tu som este par minut polietal a rozhodol sa pristat na futbalovom stadione, kde mal kamarat trening. Bolo to v maji, ale vsetko bolo riadne prehriate.
Po prilete nad stadion som zistil, ze je tu seriozny vzdusny bordel (betonove schody a velka plechova strecha nad tribunou okolo studeneho travnika). Ked mi to dva krat klaplo, vzdal som prvy pokus. Asi po 15 minutach som urobil druhy neuspesny pokus. Ked som sa vratil treti krat (to uz som dost vazne potreboval curat), povedal som si, ze pristanem ked aj na polke padaku.<BR><BR>
Napodiv, odrazu bol nad stadionom klud. Pre istotu som este raz ponad preletel, overil si odkial fuci a nasadil na pristatie. Kedze moje pristatie malo byt efektne, pristaval som vo Wingoveroch. Ked som prelietal v pravom naklone ponad vyhriate betonove schody vo vyske cca. 20 m., zrazu cela prava strana vrchlika zmizla niekde medzi snuramy a lava nabezka sa rolovala do koberca. Cize chaos. Okamzite som strhol lavu riadicku, cim som vrchlik, ktory uz bol skoro v horizonte predo mnou, trosku nasmeroval a pripravil sa na dobru drzku. Lenze napodiv, Tranzik sa zacal rychle spamatavat a uz to vyzeralo, ze z toho vyviaznem so zdravou kozou. Navazil som sa dozadu, vystrel nohy ze z toho v pendly vyletim, ale asi pol metra chybalo a ja som v tom pendly napikoval zadkom rovno do upraveneho travnika.<BR><BR>
Nasledky - tri zlomene stavce a krater na stadione. Poucenie - nemachruj, ked na to nemas. |
