Skoro došlo k nehode, skoro som sa po.... v lufte. Krásny slnečný deň. Naškriabal som si na odlet svoju výšku (tam kde už ani vtáčiky nepí....) a vydal som sa na prechádzku luftom do iných končín. Keïže som sa na štarte nejak moc neobliekol, bolo 34 stupňov Celziových, drkocem si cestou veselo zubami a týmto zvukom prehlušujem šum vetra. Odrazu ale toto milé klapanie zubov prehlušil za mojim chrbtom poriadny rachot. Keďže som mimo CTR a TMA, pomyslel som si, že mám halucinácie a keïže vlaky v tejto výške nepremávajú, napadlo ma, že to asi bude niečo lietajúce s motorom. Rýchlo som sa obracal na všetky strany až som zbadal dva čierne výfukové plyny tiahnucé sa za MIGom 29. No a keï som si uvedomil, že kolega sa z tohto sektoru odpratať nemieni, pretože tu robil akrobačku, skoro som si zmaľoval sedačku na hnedo.

Prvé čo ma napadlo bol B-stal, alebo špirálou k zemi. Ale to by som skončil na zalesnenom území. A tak som zatlačil do speedu a s klapnutými ušami plnou parou na obývané územie. Medzitým som mohol obdivovať ako kolega bravúrne ovláda svoj stroj a možno vôbec netuší, že lieta pár metrov odo mňa.