Spomeniem dve svoje drsné pristátia, v prvom prípade ide o veľmi starú nehodu, v druhom čerstvejšiu. Po krátkom lete som nasadil na pristátie a aby som nemal veľa šľapania po poli, namieril som to ku ceste olemovanej orechni, kde som plánoval zatočiť a pristáť pozdåž cesty. No ako som sa priblížil ku stromom, do chrbta mi prudko fúkol vietor od klesavého prúdu, v snahe vyhnúť sa zaveseniu na orechu zatiahol som ľavú viac ako môj nemenovaný B-čkový padák zniesol, prevrátilo ma na chrbát, zavrel som oči, zašumelo mi nad hlavou, a v sekunde som v negatívke spadol z výšky asi 6 metrov do poľa. Skrátim to - 7. stavec zranený ale vydržal bez zlomenia, 3 dni pozorovania v nemocnici, a získaná fóbia - keď nemusím, doľava netočím, a tak už lietam roky... Druhý prípad je typický pre úslovie - v nevhodný čas na nesprávnom mieste - pri pristávaní na nekonfliktnej lúke sa niečo podomnou odtrhlo ( alebo som to odtrhol ja), nemenovaný A-čkový padák mi prudko preklopilo napravo dopredu a vrazil som do zeme po páde z asi 3 metrov. Skrátim to - komplexné vyšetrenie v nemocnici v neïalekom okresnom meste... Poznatok je taký, že paragliding je krásny ale veľmi zradný šport, a aj pri maximálnej opatrnosti sa môže človek ocitnúť v situácii, keď si veľmi nepomôže. Dá sa tu tiež hľadať ľudský faktor, ale ...