Spomeniem dve svoje drsné pristátia, v prvom prípade ide o ve¾mi starú nehodu, v druhom čerstvejšiu. Po krátkom lete som nasadil na pristátie a aby som nemal ve¾a š¾apania po poli, namieril som to ku ceste olemovanej orechni, kde som plánoval zatoči a pristá pozdåž cesty. No ako som sa priblížil ku stromom, do chrbta mi prudko fúkol vietor od klesavého prúdu, v snahe vyhnú sa zaveseniu na orechu zatiahol som ¾avú viac ako môj nemenovaný B-čkový padák zniesol, prevrátilo ma na chrbát, zavrel som oči, zašumelo mi nad hlavou, a v sekunde som v negatívke spadol z výšky asi 6 metrov do po¾a. Skrátim to - 7. stavec zranený ale vydržal bez zlomenia, 3 dni pozorovania v nemocnici, a získaná fóbia - keï nemusím, do¾ava netočím, a tak už lietam roky...
Druhý prípad je typický pre úslovie - v nevhodný čas na nesprávnom mieste - pri pristávaní na nekonfliktnej lúke sa niečo podomnou odtrhlo ( alebo som to odtrhol ja), nemenovaný A-čkový padák mi prudko preklopilo napravo dopredu a vrazil som do zeme po páde z asi 3 metrov. Skrátim to - komplexné vyšetrenie v nemocnici v neïalekom okresnom meste...
Poznatok je taký, že paragliding je krásny ale ve¾mi zradný šport, a aj pri maximálnej opatrnosti sa môže človek ocitnú v situácii, keï si ve¾mi nepomôže. Dá sa tu tiež h¾ada ¾udský faktor, ale ...
|
