Tak po prečítaní predošlého príspevku mi vychádza, že riadičky sú zbytočne dlhé a preto pri prudkom, ale aj pozvolnom pustení sa dostávajú cez výplet do vrtule. Podla mňa sa to da odstrániť novým nastavením riadenia tak, aby v žiadnom prípade nebola riadička vtiahnutá do vrtule. Nič viac k tomu.<br> Avšak ja som zažil nehodu, možno skoro s fatálnymi následkami , nebyť skúseností z volného lietania a skorých a správnych zásahov do riadenia. Je to dlhší príbeh, ale pokúsim sa vystihnúť to najdôležitejšie. Lietam od roku 1999 z toho MPG asi 6 rokov.<br> Možno málo kto z Vás odhodil záložák s krosnou na chrbte vo výške sotva 100 m.<br> Stalo sa to takto:<br> Bez vyhodnotenia meteo situácie za jasného počasia, na zemi bezvetrie som odštartoval na krátky prelet na miestne letisko. Vzdušná čiara 300 m. Po vzlietnutí som zakrúžil v cca 100 m nad rodnou dedinou a vydal som sa v spíde na miesto určenia. Pozvolna som nastúpal asi do 200 m . Pri stúpaní som pocítil mierné turbulencie, preto som vypustil spíd a pokračoval v priamom lete. Turbulencie sa zvyšovali a v polovičke cesty to vyzeralo dosť nepríjemne. Z ničoho nič som zaznamenal 4 až 5 m stúpanie na váriu a v momente som stratil padák nad hlavou.<br> Potom mali události príšerne rýchly spád. O chvíľu som bol pretočený v šnúrach a videl som miesto štartu a nie cieľ. Nastalo nepríjemné hádzanie a sem tam som zazrel aj časť padáku nad hlavou. Vedel som, že je zle, nakoľko výška bola malá, možno niečo nad 100 m. V momente ma to roztočilo , a pociťoval som intenzívne preťaženie. Nečakal som dlhšie a vyhodil som záložný padák. Dostať sa ku kľuke v takých g - čkach nebolo jednoduché. No nemôžte natiahnúť poriadne ruku. Avšak nezostávalo nič iné, len z posledných síl to dokázať. Podarilo sa a v momente sa rotácia zastavila . Nezastavil sa vertikálny pád a stromy sa blížili obrovskou rýchlosťou. Všemožne som ťahal za riadičky u hlavného padáku, vyplatilo sa . Záložný padák sa vytiahol z kontajnera, šnúry sa pekne natiahli , len vrchlík zostal zatvorený ako parazol. Tým že som do poslednej chvíle zasahoval do riadenia krídla sa mi v poslednej chvíli podarilo ho dostať do letovej polohy a začalo letieť. Bolo to tri, štyri metre nad stromami a malou lúčkou. Pozrel som sa za seba a videl som ako ťahám záložák za sebou. Páne Bože , len nech sa teraz neotvorí. Neotvoril sa a ja som jemnúčko pristal na spomínanej lúke. Ufff. Sadol som si na zem a triasol som sa od strachu a predstavoval som si , čo sa mohlo stať.Z letiska už frčalo auto priamo ku mne , preto že to všetko videli. Asi po 10 minutách sa rozfučal silný vietor aj pri zemi. Založák sme zobrali do auta tak ako som s ním pristál. Rozložili sme ho naletisku a krásne sa vo vetre rozbalil . Takže tento deň som skutočne bz nadsázky mal obrovské šťastie. Od tejto doby mám omnoho väčší rešpekt pred lietaním , ako kedy koľvek pred tým. Je nevyhnutné vyhodnotiť situáciu nielen momentálnym odhadom, ale aj popracovať s internetom a hlavne sa nikde neponáhlať.<br> Na záver. Nad kopcami, pomedzi ktoré som letel fúkal vietor možno na vetrone , ale nie na motorový padák a ja som sa dostal práve tam, kde to bolo najhoršie.<br> Treba si povedať, budú aj krajšie dni a dať tomu pokoj. Všetkým prajem pekné zážitky z lietania.