človek sa má učiť na cudzích chybách, nie na svojich. Táto hrôza sa odohrala minulý víkend v Slovinsku. Už počas chôdze od auta na štart som mal nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku. Poznáte to, intuícia. Na štarte sa tento pocit znásobil. Ale myslel som, že je to len pocit, a tak som v pohode odštartoval. <br /><br /> Prvých pár minút a pekných stúpačikov bolo v pohode. Výhlad úžasný, foťák cvakal. A asi po pol hodine to prišlo. Tie pocity neboli falošné, bola to skutočnosť. Začalo to predklonom v sedačke a stisnutím sedacieho svalu. A teraz mi došlo, čo sa stalo. Večer sme jemne popíjali a ja som do seba tlačil rohlíky so salámou a feferónkami. Feferóny sa žial prejavili v ten najnevhodnejší čas. Počas letu. Porodné bolesti, ktoré som cestou zažíval, by som neželal nikomu. Keby som aspoň nemal tolko výšky. Pokusil som sa o spirálu, ale bohužial, asi by som porodil, resp. po.... sa. Tak nič. V krásnom letovom počasí naplno uši a asi po 20 minútach som uz čupel s úlavou v očiach pod slovinským kríkom. Keï si uvedomím, že to mohlo dopadnúť aj horšie, až ma zmrazí. <br /><br /> Ponaučenie: nežerte feferóny aspoň 24 hodín pred letom.