Tohto roku došlo v závesnom lietaní po prvýkrát k združeniu dvoch veľkých podujatí a to Majstrovstiev sveta a Svetových leteckých hier do jedného podujatia. Význam podujatia sa odzrkadlil obrovským záujmom, keď do súťaže nastúpilo 147 pilotov v triede 1 a 30 v triede 2.

    Organizátorom sa stalo Španielsko, pre závesné lietanie v Andalúzskom mestečku Algodonales. Slovensko na tomto podujatí zastupovali štyria členovia ŽP ŠPORT - Juraj Sladký, Ferdinand Nizner, Bohumír Kolesár a Jozef Kuník. Zvyšok Slovenska zastupoval žilinčan Vlastimil Hloušek.

    Do dejiska súťaže sme dorazili 5. júna, aby sme sa stihli oboznámiť s letovými terénmi a doladili čo najlepšie naše závesné klzáky. Počasie nám vcelku prialo a stihli sme 7 tréningových letov. Okolie kopca je veľmi členité a porastené olivovými hájmi, takže bolo treba veľmi kalkulovať s výškou, aby sme nepoškodili klázky a svoje zdravie ešte pred začiatkom súťaže. V sobotu 16. 6. 2001 sa konalo slávnostné otvorenie sprievodom ulicami mesta, zakončené vystúpením hudobnej skupiny na miestnom námestíčku a ohňostrojom.



    Nasledujúce tri dni boli poznačené nevhodným počasím s veľkou silou vetra. Súťaž začala až 20. 6. cieľovým letom po lomenej trati v dĺžke 68,8 km - Algodonales - Puerto Serrano - El Palmar de Troya s cieľom vo Villamartín. Podmienky pre let boli slabšie, dostup do 1750 m sťažil dolet na cieľ, ktorý dosiahlo len 7 pilotov. Najrýchlejší bol S. Drobyshev z Ukrajiny za 2 hod. 9 min. Naše družstvo skončilo medzi 24. a 29. km trate, kde sa prejavil silný južný protivietor.

    Počasie nám prialo menej ako v tréningu aj v 2. kole, dostupy boli už len do 1500 m n/m. Disciplína bola vyhlásená zo západného štartu Algodonales - Puerto Serrano - Prado del Rey - Ronda la Vieja, cieľ opäť v Algodonales celkove 60,7 km. Cieľ dosiahlo 48 pilotov na čele s M. Ruhmerom za 1 hod. 14 min. Z našich sa najďalej dostal J. Kuník na 27. km. Na našich výsledkoch sa negatívne prejavuje systém štartu, ktorý je nútený podľa umiestnenia z predošlého dňa. Naviac štart je malý pre skoro 180 pilotov štartujúcih v triede 1 a 2 spolu. Časový rozdiel medzi prvým a posledným je aj 3 hod. A tak druhá polovica štartovného poľa má už veľmi malú šancu doletieť do cieľa.

    V 3. kole sa podmienky opäť zhoršujú, dostup je len do 1350 m. Disciplína: Algodonales - Iglesia - El Gastor - Ronda la Vieja - Puerto Serrano a späť do Algodonales v dĺžke 80,3 km. Víťazí opäť M. Ruhmer za 1 hod. 56 min. V cieli je len 13 pilotov. Z nás je najďalej F. Nizner na 53. km. 4. kolo z Algodonales cez Olveru, EL Gastor, Zaframagon, Prado del Rey a späť do Algodonales. Dostup sa zlepšuje na 2200 m. Napriek tomu 86,6 km dlhú disciplínu dolieta len 5 pilotov. Víťazí M. Ruhmer za 2 hod. 40 min. Z nás sú najďalej F. Nizner a B. Kolesár na 64. km trate. Ďalšie kolo je prerušené, hoci polovica pilotov je už vo vzduchu. Obloha je zakalená pieskom zo Sahary a dostup 100m nad štart neumožňuje odletieť na trať. 25. 6. je kolo zrušené z rovnakého dôvodu ako predošlý deň.



    26. 6. sa už počasie stáva predsa len letovým aj keď dostupy sú len do 1600 m n/m. Organizátor vypisuje najdlhšiu úlohu súťaže 120,6 km zo západného štartu Algodonales cez Estepu s cieľom vo Villanueva del Trabuco. Štarty sú prerušené zrážkou závesného klzáka rusky Natálie Petrovej s pevným krídlom jedného z američanov. Je to už celkove piata zrážka v okolí štartu, nanešťastie nekončí bez následkov ako ostatné. Obaja otvárajú padáky, čo im zachraňuje život. Pokiaľ Natália končí len s obdretým kolenom a totálne dolámaným klzákom, američana odváža vrtulník s vážnymi zraneniami do nemocnice. Prilietajú dokonca dva vrtuľníky, pričom prvý nie je vybavený pre záchranu v teréne a pripravuje horúce chvíľky pilotom, ktorý ešte nestihli odštartovať. Pri pristávaní tesne ponad závesné klzáky je nejeden poškodený a piloti ich držia pri zemi len s najvyšším úsilím. Cieľ dolieta 21 pilotov. Najrýchlejší je brazílčan Niemeyer za 3 hod. 39 min. Z nás je najďalej F. Nizner na 111. km celkove na 25. mieste.

    Ďalšie kolo 27.6 z Algodonales cez Cueva delBecerro - Ronda - Ronda la Viecha a cieľ letisko pri Ronde v dĺžke 79,9 km. Počasie sa zlepšuje a dostupy sa zvyšujú do 2200 m. Víťazí američan Wiliams za 1 hod. 34 min. a v cieli je až 64 pilotov. Naše družstvo dopláca opäť na nedostatok letového času a F. Nizner, ktorý je najďalej aj na chybu nastavenia GPS. Ďalšie kolo je pre nevhodný smer vetra na štarte zrušené, hoci podmienky pre lietanie sú výborné. Neletové dni si spestrujeme kúpaním v neďalekom jazere a návštevou okolitých bielych dedín, ktoré založili mauri už v minulom tisícročí. Posledné kolo súťaže je 29. 6. z Algodonales cez Montelano - EL Bosque - Puento de la Nava s cieľom vo Villamartín v dĺžke 85,8 km. Disciplína je veľmi zradná, pretože hoci nad štartom dosahujeme rekordnú výšku 2900 m n/m. pri ďalších otočných bodoch sa dostupy znižujú a pri vyletení južne od hôr sa prejavuje silná morská bríza, ktorá nás neúprosne sťahuje k zemi. Cieľ dosahuje 20 pilotov, z ktorých je najrýchlejší maďar A. Bertók žijúci v Austrálii za 2 hod. 37 minút. Volí stratégiu návratov nad štart od každého otočného bodu, kde bolo možné až do večera nastúpať rekordnú výšku. Z nás je najďalej F. Nizner na 49. km pred B. Kolesárom na 43. km.



    Súťaž končí rozpačitým aktom odovzdávania cien, ktorý sa opozdil len o 3 hodiny. Víťazí staronový majster sveta Manfred Ruhmer pred G. Heinrichsom a R. Reisingerom - všetci z Rakúska. V družstvách víťazí Rakúsko pred Brazíliou a Francúzskom.



    Nám sa ušlo v súťaži WAG 18. miesto z 31 štátov a pre zlepšenie o niekoľko miest by sa všetci členovia družstva museli umiestňovať denne do 50. miesta. Máme ešte stále rezervy vo vybavení postrojmi a uhlíkovými komponentami závesných klzákov, ktoré nám spôsobujú niekoľkopercentnú stratu výkonu oproti špičke. Medzi závesnými klzákmi sa opäť prebojoval na čelo Moyes so stálicou Laminárom. Naše klzáky Aeros začínajú trochu zaostávať vo výkone.



    WAG znovu potvrdili, že dostať sa medzi špičku takmer profesionálov a továrenských pilotov je nemožné a musíme sa uspokojiť s umiestnením v strede závodného poľa. Zostáva sa nám len poďakovať ŽP ŠPORT a menovite p. Vaníkovi a Patúšovi za zabezpečenie počas súťaže v náročnom prostredí španielskej Andalúzie, kde sa teplota neraz šplhala k päťdesiatke a najväčším pokladom pre nás bola fľaša pitnej vody.