Chcete na tomto místě svoji reklamu ?



    Rebro, 9. január 1999. Tentokrát slabý západný vietor, dusím Esprit tesne nad stromami, končím na dvoch z nich. Opäť nekontrolovaný pád, chvíľu po hlave, chvíľu po chrbte, ostávam visieť päť metrov nad zemou, viac šťastia ako mala Maťa, padák ma zachránil. Po troch hodinách je padák dolu, deravý ako sito. Deviateho januára už na Rebro nikdy chodiť nebudem, tak ako v piatok trinásteho nikdy nevybaľujem krídlo ...

    Veľká noc, Záruby, štartuje sa z lesného výseku. Po štarte asymetrické zaklapnutie. Asi ho to prekvapilo, príliš veľká a razantná reakcia na opačnej strane, rozkývanie padáka. Negatívka na opačnú stranu, náraz do svahu, chrbtica ...

    Marec, Orešany. Nezapnuté popruhy na nohách, neskutočná nadávka až vo vzduchu. Sledujeme nešťastníka pohľadom. Dáva uši, sadá do stromov hneď pod štartom. Ostáva visieť nad zemou, kým k nemu dobiehame, vypadáva na zem. Otrasený, ale inak našťastie v poriadku. Padák dávame dolu po dvoch hodinách nepoškodený.

    Apríl, Sološnica. Predpoveď vetra je severozápad, popoludní sa má stáčať na západ. To býva na Sološnici nebezpečné. Fléra na štarte klamlivo ukazuje ksichtovku, hoci prúdenie je už cez stromy zľava a tvorí sa rotor, ktorý neskúsené oko nepostrehne. Už mnoho začiatočníkov na to doplatilo. Podarilo sa nám odštartovať, po chvíli ale veľký mrak všetko zadusil, hnijeme. Keď odišiel, akoby sa zmenilo prúdenie podľa predpovede, mám divný pocit. Robo sa nechtiac dostáva do vzduchu, po pár metroch letu masívny fronstall, pád na chrbát z malej výšky. Našťastie iba poudieraný a otrasený.

    Apríl, Orešany. Podmienky úplne v pohode, pilotovi vychádza pristátie po vetre na zadok, načaté stavce ...

    Tretieho mája, Hradisko. Nič neveští katastrofu. Pofukuje slabý vánok, chystám sa na bublinu. Stromy sa rozvlnia, štartujem, stúpam. Robím tristošesťdesiatku a vtedy mi dochádza, že to nie je bublina, že zrazu zosilnel vietor. Pred kopec sa už nedostanem, volím pristávanie vzadu na lúky. Rotor to nie je, ale opadanie 3,5 m/s. Dobrzdenie pred stretnutím so zemou, avšak tvrdé pristátie na tri body. Trieštivá zlomenina pravého zápästia, šesť týždňov sádra ...

    Donovaly, júl. Rozbitá termika, ale ľudí ako maku a všetci chcú lietať. Esprit poctivo klape, humus. Vo vysielačke počuť čudnú konverzáciu a už ho vidím. Na ceste nad dolnou stanicou lanovky, červený Bellus na zemi, niečo s rukou. Asymetrika, asi od stromov vpravo, nezrovnané, pád. Prišlo mi zle a idem pristáť ...

    17. júl, Straník. Pád z malej výšky v negatívke končiaci smrťou, chalan z Brna ...

    Orešany, júl. Vybaľujem si výstroj z auta, podchvíľou sledujem štart. Spoza stromov vylieta Poník, ale ostáva sa motať nad štartom. Tam to býva najviac rozbité, prečo neodletí preč. Chystám sa ďalej. Zrazu ma niečo prinúti pozrieť hore, pohľad priklincujem na padák. Fronstall, asymetrika, pád v negatívke, zmizol mi za stromami. Rýchlo kričím do vysielačky, viem že ďalší chalani šľapú už skoro pri vrchole, nech všetko zahodia, nech tam bežia. O chvíľu sa ozývajú, že je v poriadku, trochu otrasený. Keď šľapem do kopca ja, stretávam nešťastníka, schádza dolu pešo.




    Júl, Sološnica štantartné podmienky. Jeden nepozorný Limit svahuje stále na hrane, až sa nevie presadiť vpred. Úplne zbytočné, lebo keď to funguje, tak to nosí aj ďaleko pred kopcom. Lietať nad hranou je riskantné, nevieme čo tam fúka. Ak náhodou zosilnie vietor, šanca žiadna. Odpaluje po vetre, hľadá pristátie v lesných výsekoch. Mal šťastie, darí sa mu to. Všetci to sledujeme, ale žiadna panika.

    Nik sa nechystá pristáť a bežať mu na pomoc. Ohlasujem do vysielačky, že idem za ním, rýchlo vyklesávam, ale bezpečne, aby sa aj mne niečo nestalo. Stretávam ho v polovici cesty, je usmiaty, tentokrát ...




    Donovaly, august, nedeľa po pretekoch. Stojím na parkovisku, sledujem fialový Limit nad pristávačkou. Zrazu začína točiť tristošesťdesiatku. Veď je nízko, to mu nevydá, hypnotizujem ho pohľadom. Uvedomil si to aj on, priťahuje riadičku, nasleduje neodvratná negatívka. Krídlo sa vzpína, snaží sa obnoviť let, ale pilot mu nedáva šancu, stále drží stiahnutú riadičku. Negatívka dotočená do zeme z dvadsiatich metrov, stavec, koleno ...

    Donovaly, september. Fúka juhovýchod, štartuje sa vľavo od lanovky. Tri padáky sa motajú nízko nad zemou, svahujú v termike. Znenazdania končí Kentaur v negatívke, pád z dvadsiatich metrov. Pridusený padák, asi na jednej strane prebrzdený. Ešte stíham vnímať, že krídlo sa v zlomku sekundy pretočilo o 360 stupňov, pričom pilot pokračoval v pôvodnom smere, obaja nahnutý v neprirodzenej polohe, skoro v rovine vedľa seba. Určite sa mu pretočili popruhy, tupý náraz. Pribiehame tam viacerí, bezvedomie, nevyzerá to dobre. Vrtuľník našťastie prilieta rýchlo. Po takom zážitku nemáš veľa chuti ďalej lietať ...




    Tak som tam Tánička moja stál a pozeral na vrtuľník. Hlavou sa mi preháňalo, prečo sme si vybrali práve takýto šport, prečo sme sa nemohli stretnúť ako iní ľudia. Musíš si dávať veľký pozor, aby sa ti pri lietaní nič nestalo. Keď budeš lietať spolu so mnou, tak to viem ovplyvniť. Ale pod padákom sme nakoniec každý sám, prihodiť sa môže všeličo. Rybka moja, mali by sme si sľúbiť, že nám dvom sa pri lietaní nesmie nikdy nič stať. S tou myšlienkou musíme lietať. Budeme lietať jeden pre druhého a spolu budeme silní, najsilnejší na svete ...

    Neviem, čím to je, či lietam v tomto roku tak veľa, ale videl som mnoho nehôd. Nelietam omnoho viac, ako minulý rok. Možno lietame nepozornejšie, možno viac pilotov začiatočníkov, viac nevylietaných flígrov, preceňujúcich svoje schopnosti, podceňujúcich nebezpečenstvo. Na Donovaloch som bol v tomto roku asi desaťkrát, no videl som dve dotočené negatívky z dvadsiatich metrov vo vzdialenosti päťdesiat metrov odo mňa a tretiu už na zemi. Zažil som toho na padáku veľa, aj sám som mal mnoho ťažkých situácií, ale v poslednej dobe je nehôd príliš veľa. Neočakávané stretnutia so zemou bývajú tvrdé. Je ťažké na to myslieť. Lietať asi kôli tomu neprestaneme, ale musíme byť maximálne opatrní, hlavne nízko nad zemou a musíme si stále uvedomovať mieru rizika. Nelietať s myšlienkou, že nám sa to nemôže stať, ale lietať s myšlienkou, že musíme bezpečne letieť, bezpečne pristáť pre toho druhého ...


 Návrat na domovskou stránku