Stalo sa mi to vlani. Precestoval som 80km na to, aby som pooblietal pekné prostredie Domaše na Východe Slovenska. Rozhodol som sa odštartovať z letiska pri obci Ondavské Maťašovce. Kým som si rozbaľoval veci, prišla sa na mňa pozrieť asi polovica dediny. A tie klasické otázky: "Koľko to stojí?", "Jak vysoko to lieta?" atď., plus tréma pred takým obrovským množstvom lúdi ma rozptýlili natoľko, že som pri štarte roztrhal šnúru. Prúser ako mrak. Obzrel som šnúru, bola to dolná Dečka.Tak som ju nejako uviazal. Bola o cca 15cm kratšia. Chcelo to spojku. Lenže som nemal ani kúsok šnúry. Riskoval som, že dostanem vývrtku, alebo full-stal.

    Po návrate domou som sa pustil hľadať niečo o oprave šnúr. Na slovenských a českých paraglajdingových stránkach som toho veľa nenašiel. Tak som sa obrátil ku horolezcom a na ruské stránky. Dole sú uvedene základné uzly na predlžovanie lán a šnúr. Každý z týchto základných uzlov ma svoje vlastnosti.

Priamy uzol
ľahko sa viaže, pri zaťažovaní sa silno zaťahuje, samovoľne sa rozviaže na mokrých tuhých šnúrach. Uzol sa viaže iba na šnúrach rovnakého priemeru, obsahuje kontrolné uzly koncov, ktoré sa pri mechanickom pôsobení môžu samovoľné rozviazať.




Rífový uzol
priamy uzol zo slučkou, ktorá sa dá použiť ako pomôcka, napríklad na uchytenie malej karabínky.

Tkáčsky uzol
ľahko sa viaže, pri zaťažovaní sa silno zaťahuje, samovoľne sa rozviaže pri premenlivom zaťažovaní. Uzol sa viaže iba na šnúrach rovnakého priemeru, obsahuje kontrolné uzly koncov.




Protismerná osmička
pevný, spoľahlivý uzol, nerozväzuje sa, ťažko sa viaže, silno sa zaťahuje, môžu sa viazať šnúry rôzneho priemeru.




Škotový a bramškotový uzol
ľahko sa viažu, pri zaťažovaní sa nezaťahujú, samovoľne sa rozväzujú pri premenlivom zaťažovaní, škótovým sa viažu šnúry iba rovnakého priemeru, bramškotovým rôzneho, povinné sú kontrolne uzly.




Grepvajn
pekný, pevný, spoľahlivý, nerozväzuje sa, pri zaťažovaní sa silno zaťahuje, môžu sa viazať šnúry približne rovnakého priemeru, na uviazanie potrebuje prax.




Uzol Chantera
spoľahlivý na mäkkých šnúrach, páskach, nitiach, silno sa nezaťahuje, zvlášť na šnúrach s dušou, na uviazanie potrebuje prax, samovoľne sa rozväzuje pri premenlivom zaťažovaní.




Akademicky a Dračí
sú spoľahlivé na mäkkých šnúrach, nie rozpúšťajú sa, pri zaťažovaní silno sa zaťahujú, sa viažu šnúry iba rovnakého priemeru.






Podstatnými vlastnosťami uzlu pre nás by mali byť tieto:

• možnosť spojenia šnúr rôznych priemerov
• možnosť jednoduchého nastavenia dĺžky šnúry
• nerozväzuje sa keď je mokrý alebo zľadovatený
• nerozväzuje sa pod vplyvom vibrácií, mechanického pôsobenia a premenlivého zaťažovania

    Vylúčil som uzly, ktoré v svojej štruktúre obsahujú kontrolné uzly. To sú Priamy, Rífový, Tkáčsky, Škotovy a Bramškotovy. Dôvod - pod vplyvom vibrácie a premenlivého zaťažovania sa skôr či neskôr kontrolný uzol rozviaže a s nim sa rozviaže aj cely uzol. Takže by bolo treba kontrolný uzol stále kontrolovať. Tieto uzly sa ináč dajú použiť, ale pri podmienke, že namiesto kontrolného uzla sa koniec prišije ku šnúre tak ako je uvedené na príklade Priameho uzla.



    Napriek tomu som zostal pri inom uzle, nakoľko horeuvedene uzly znižujú pevnosť spojenej šnúry až o 60%. Vylúčil som taktiež uzly, ktoré sa používajú na uviazanie mäkkých šnúr. To sú uzol Chantera, Dračí a Akademicky uzol. Tie sa skôr hodia asi pre opravu bezopletných šnúr.

    Zostali mi Protismerná osmička a Grepvajn. Sú to v princípe dva rovnocenné uzly. Po viacerých skúškach som nakoniec zostal pri Grepvajne, nakoľko podľa môjho názoru on sa zručnejšie viaže a ľahšie sa uňho nastavuje dĺžka. Znižuje pevnosť šnúry iba o 20%.

    Dúfam, že som urobil fotky, z ktorých sa dá pochopiť techniku viazania Grepvajnu. Fakticky sa tento uzol skladá z dvoch symetricky uviazaných Pologrepvajnov. Konce uzlu nesmú mať dĺžku menej ako 2cm. Horolezci síce majú normu 5cm, ale vzhľadom na rozdiel priemerov si myslím, že tých 2cm bude stačiť. Po roztavení koncov uzlu nad ohňom je dobre uviazať ich nitkou. Pomôže to zachrániť uzol pred rôznymi mechanickými pôsobeniami a uzol bude vyzerať pekne. A teraz postupne o tom, ako vlastne tu spojku urobiť.




Krok č.1
Priviažte Grepvajnom predbežne pripravenú spojku k hornej časti roztrhnutej šnúry. Spojka má byť približne rovnakého priemeru s dĺžkou cca 50cm. Uzol zatiahnite na plnú silu a niekoľko raz napnite uviazaný uzol.

Krok č.2
Vymotajte šnúru na jej správnu polohu medzi inými šnúrami. Môžete pri tom trošku nafúknuť krídlo, aby ste sa mohli presvedčiť v správnosti polohy šnúry. Po vymotaní šnúry priviažte jej spodnú roztrhnutú časť Pologrepvajnom ku spojke. Zatiahnite ho iba na pol sily. Ľahkým nafúknutím krídla zase skontrolujte správnosť polohy šnúry. V prípade, keď ste zle vymotali šnúru, vytiahnite spojku, rozviažte Pologrepvajn a opakujte krok č.2.

Krok č.3
Uložte krídlo vo forme podkovy a na protiľahlej strane nájdite symetrickú šnúru v podobnej polohe. Bude to vzorka dĺžky. Uložte ju na stred, zvyšné šnúry odsuňte trochu nabok. To isté urobte aj s opravovanou šnúrou.

Krok č.4
Nájdite najbližšie uzly v hornej časti oboch šnúr a od spodnej časti týchto uzlov začnite merať dĺžku šnúr smerom ku koncom. Posunutím spodného Pologrepvajna po spojke nastavte dĺžku opravovanej šnúry podľa vzorkovej šnúry. Opakujte krok č. 4, až kým dĺžky oboch šnúr sa nebudú rovnať.

Krok č.5
Posunutím Pologrepvajna spodnej časti šnúry po spojke znižte dĺžku opravovanej šnúry o cca 5-7mm. Uviažte Pologrepvajn na spojke. Nezaťahujte ho a postupnou manipuláciou posuňte ho maximálne blízko ku Pologrepvajnu spodnej časti šnúry. Zatiahnite obidva Pologrepvajny na plnú silu. Napnite celu spojku na plnú silu. Tých 5-7mm pri tom by sa mali usadiť a celková dĺžka opravovanej šnúry sa vyrovnať vzorkovej šnúre. Skontrolujte dĺžku opravovanej a vzorkovej šnúry. Keď bude rozdiel dĺžky do 10mm, môžete konce obrezať, roztaviť nad zápalkou a uviazať nitkou. V opačnom prípade ste niekde urobili chybu a musíte rozrezať spojku, vybrať ju, rozviazať uzly na opravovanej šnúre a začať od kroku č.1. Pri týchto zákrokoch sa snažte nepoškodiť oplety šnúry.





    Jasne je, že opravu akejkoľvek leteckej techniky má robiť odborník. Ale ako dočasné riešenie zvlášť v poľných podmienkach takú drobnú opravu šnúr by pilot mal zvládnuť aj sám. A takto vyzerá spojka na opravenej šnúre môjho krídla.




    Odteraz v leteckej lekárničke vozím so sebou aj lieky pre krídlo a to: po dva kusy šnúr s priemerom 2mm, 1.5mm a 1mm a dĺžkou 50cm, plus nitky. Všetko je zabalene do igelitového sáčku.

    Dúfam že moje skúsenosti niekomu pomôžu. Prajem vám trhať iba vlastne rekordy a nie vlastne šnúry!