Stál som tam Tánička moja proti vetru z listov rotora, oči nemohol odtrhnúť od vrtuľníka. Úzko na duši, slzy na krajíčku a hlavou sa mi preháňalo, prečo sme si vybrali práve takýto šport, prečo sme sa nemohli stretnúť pri niečom inom. Rybka moja, musíš si dávať veľký pozor, aby sa ti pri lietaní nič nestalo. Keď budeš lietať spolu so mnou, tak to viem ovplyvniť, ale keď budeš niekde ďaleko ... Keď nelietaš so mnou, tak sa bojím, že sa ti niečo stane, lebo tam nie som ja, keď budeme lietať spolu, budem sa báť, aby sa ti niečo nestalo rovno pred mojimi očami. Tánička moja, mali by sme si sľúbiť, že nám dvom sa pri lietaní nesmie nikdy nič stať. S tou myšlienkou musíme lietať. A nie len pri lietaní. Musíme si dávať pozor pri všetkom, jeden pre druhého. Keby sa ti niečo stalo, neviem a nechcem si predstaviť, aké by to bolo ...

    Štart Rebro, Pohanská, Plavecké Podhradie, 9. január 1998. Som tu prvýkrát s ešte panenským Limitom, nalietané dve hodiny. Fúka západný vietor, v nárazoch cez dvadsať kilákov. Netuším, čo ma čaká. Dvíham padák, facka zprava a už sa rútim opačným smerom do závetria, vytknutý členok, odtrhnuté ucho na padáku. Začiatočnícka daň neznalosti Rebra. Strmý štart, orientovaný na 220 stupňov, ale lieta sa na smer vetra 270-300 stupňov. Na štarte potom fúka z boku a zprava, ak viac ako dvadsať, je to nebezpečné ...



    Veľká noc, Pecková. Urobilo sa na chvíľu okno, skáčem do toho bez varia, učím sa podľa citu točiť bublinu. Obloha sa zatiahla, hnijem, lížem stromy až na doraz. Posledný už nedokážem preletieť, zachytávam sa v korune, lámem haluz, prepadávam nekontrolovane po hlave, po chrbte až na zem. Vyrazený dych, padák sa zachytil uchom na strome. Po dvoch hodinách ho dávam dolu nepoškodený, nado mnou lieta ďalej Esprit ...

    Máj, Straník, smrteľný pád v rotore ...

    Pecková jún, lieta sa, ale nenosí to vysoko. Biely Fénix končí medzi stromami, neuhol sa mu modrý Edel. Vidíme to všetci na štarte, aspoň dvadsať ľudí, ja som práve nachystaný na odpal. Nikto nič nerobí, žiadny beh do lesa, žiadna panika, akoby sa nič nestalo. Rýchlo sa odopínam, vyberám veci na záchranu a šprintujem. Padák na troch stromoch, pilot uprostred. Po hodnej chvíli až na zavolanie vysielačkou prichádzajú ďalší, po štyroch hodinách je nepoškodený padák dolu.



    Jún, Sološnica, som tu nováčik. Slabý vietor, neviem ešte vystihnúť bublinu. Štartujem, dusím Limit nízko nad zemou a snažím sa vyškriabať hore. Prebrzdenie krídla, neodvratný pád v negatívke z malej výšky, narazené rameno.

    Júl, Rebro. Dostávam sa do vzduchu, stúpam, teším sa. Iba chvíľu. Zatláča ma do dýzy, šľapnem do speedu, ale miesto letu vpred iba klesám. Rozhodujem sa rýchlo, ešte s výškou odpalujem po vetre za hrad. Čo najďalej od hradného brala, tam bude určite rotor. Limit sa trasie ako v práčke, ale drží. Pristávam do úzkeho lesného výseku, padák končí v šípkach, ale inak v pohode. Adrenalínu na mesiac dopredu.




    August, Orešany, blíži sa búrka. Na Limite mám už dlhšie poškodený oplet na dvoch šnúrach C a D rady. Až neskôr po ich výmene som zistil, že sa pri poškodení skrátili, čím som mal padák na jednej strane pribrzdený a obmedzenú manévrovateľnosť. Štartujem, je to len zlet, dlho sa motám pri kopci. Odlietam na pristátie, ale už to nedoletím, hľadám miesto, kam to posadiť. Predo mnou jediný veľký strom, padák nereaguje ako chcem. Pristátie na strome ako v komédii. Dobrzďujem, krídlo sa prehadzuje cez korunu stromu, ja pokračujem kyvadlovým pohybom vpred, oboma rukami oblapujem kmeň. Odopínam sa, prichádzajú chalani. Padák dávame dolu nepoškodený po dvoch hodinách tesne pred búrkou. Odvtedy si už okamžite vymieňam každú poškodenú šnúru. Aj na Rebre ma prefúklo pravdepodobne preto, že som nedokázal vyžmýkať maximálnu rýchlosť.

    August, Donovaly, preteky, smrteľný pád Angličana ...

    Koniec augusta, Sološnica. Začína to iba dýchať, opäť dusím padák na hranici letovosti. Zrazu prechádza let do prudkého pádu, odtrhnutie prúdnic, neodvratný pád na zadok, našťastie mám chránič. Ale aj tak narazená chrbtica, trvalo niekoľko dní, kým som to rozchodil ...




    Rebro, október, tesne po fronte, rozbité. Borci lietajú, ale je to silné, od kopca iba so speedom. Chystám sa na štarte, vietor sa pomaly točí k juhozápadu. Odpaluje začiatočníčka Maťa, divoký štart ešte chrbtom k smeru letu, bez speedu, bez chrániča, nezaťažená. Zatlačená do dýzy, odkiaľ sa už nevedela dostať. Nešťastné prepadnutie pomedzi stromy, zlomená chrbtica ...

    Adrenalín Cup, Lysica, november, silný juhovýchodný vietor. Zábava sa pre nepriaznivé podmienky nekoná. Ešte dopoludnia končí jedno krídlo po asymetrickom zaklapnutí v negatívke, pád z malej výšky, zlomený stavec ...

    Sološnica, november. Predpoveď silný severozápad, tvoria sa ale ťažké mraky. Ostávam doma, Roman mi telefonuje zo štartu. Vravím mu, aby neštartoval, ak fúka hoci len v nárazoch cez dvadsať kilákov. Odštartoval. Silný nárazový vietor, turbulencie, pád v negatívke proti kopcu, zlomený krčný stavec, začalo snežiť ...