Keby nebol paragliding, aký šport, alebo aké vyplnenie voľného času by si zvolil?
    Keby neexistuje, nemá význam. Možno by som ďalej chodil na vodu. Objavil som však tri stupne voľnosti a lietam. Keby zatiaľ neexistuje.

Čo by si chcel pri lietaní dosiahnuť?
    Je toho veľa a nie neskromné, čo by som chcel. Raz sa to možno všetko splní. Chcel by som mať istotu, že sa mi pri lietaní nikdy nič zlé nestane. Potom by som lietal určite viac uvoľnenejšie. Aby bol raz zostrojený trenažér na paragliding - pomocou virtuálnej reality. Taký ozajstný, aj s ozajstnými pocitmi stúpania, či prudkého klesania, napríklad po fronstalle, s možnosťou negatívky atď. Uletieť na Slovensku dvestovku. Určite sa to dá, býva v roku niekoľko vynikajúcich dní. Ale zatiaľ ma ešte čaká magická stovka. V tejto sezóne sa mi ju už nepodarilo dosiahnuť. CLN100, na Nízkych Tatrách by to bolo reálne. Trojuholník, šesťdesiatku. Poriadny prelet z Orešian. Hoci ho považujem za môj domovský kopec, nemám z neho slušný výkon. Taký trojuholník Motýlik v padáku, to by bolo ono. Niekedy vyskúšať naviják alebo odviják, ale certifikovaný a pod odborným dohľadom. Možno raz vydať knihu o lietaní, ako Uli Wiesmaier.

Naozaj neskromné ciele, VL200 či CLN100 v našich podmienkach. Nie sú už za hranicou našich možností?
    Môžeme o tom polemizovať, ale osobne som presvedčený, že sa to dá. So špičkovým padákom, špičkový pilot v špičkových podmienkach, prečo nie. Raz to niekto dokáže. Máme na to celý zvyšok života. Kto by uveril pred dvadsiatimi rokmi, že budeme lietať na padákoch? Dnes je to bežné. Pozri na mňa, pred tromi rokmi som sa učil štartovať krídlo, pred dvomi som už mal Béčkový padák, pred rokom prvé prelety a teraz som už pomaly schopný uletieť stobodový prelet. Podobne sú na tom aj ďalší piloti, ktorých poznám. Zlepšujeme sa, stúpa výkon padákov a raz odštartujeme aj do špičkových podmienok. Ale aj o tom je lietanie, byť zo dňa na deň lepší, mať z toho radosť a tešiť sa na krajšie prelety.

Prečo si začal o lietaní písať?
    Potreba a chuť napísať niečo o lietaní vznikla pred rokom, keď som splodil svoj prvý článok Lietanie pre teba. Ten článok považujem stále za svoj najmilší. Jednoducho bol prvý a to už nič nezmení. A je v ňom niečo oveľa viac, nie len lietanie, tak ako aj v ostatných. Keď píšem, chcem povedať viac, ako iba suchý výpočet čísel, kedy, koľko, kam a ako vysoko som zaletel. Prišlo to samo od seba. Cítil som potrebu opísať svoje pocity aj pre ostatných. Mohlo by to skúsiť viac pilotov, mohli by sme sa viacerí podeliť s ich zážitkami.

Mám pocit, akoby si niečo hľadal, je to tak?
    V písaní aj v lietaní hľadám niečo viac. Viac, ako je možné vidieť očami, zmerať výškou, diaľkou či časom. Chcem vnímať a cítiť to, čo sa na zemi nedá. Možno je to hľadanie voľnosti, ktorá v reálnom živote chýba. Tu dolu na zemi sme vždy niečím zbytočne obmedzení, tam hore odpadáva jedna bariéra za druhou. Ostanú len tie najnevyhnutnejšie, ako CTR, TMA, termické podmienky, šťastie a pud sebazáchovy. Všetky starosti možno aspoň na pár chvíľ zanechať kdesi dolu. Ostane len priame a neopakovateľné spojenie s prírodou.

Čo ti pri lietaní najviac vadí?
    Veľmi mi vadí, keď ľudia riskujú viac, než je zdravé. Prípadne vôbec netušia, že už prekročili pomyselnú hranicu bezpečných letových podmienok, alebo svojich schopností. Väčšinou potom nasleduje nevyhnutné.

A čo sa ti naopak páči?
    Páči sa mi taká zdravá rivalita a konkurencia, ktorá u nás vznikla. Aspoň ja mám taký pocit. V okolí Bratislavy a Trnavy je nás pár skalných a dobrých lietavcov, snažíme sa zlepšovať svoje výkony a zároveň sa tešíme, keď sa podarí pekný úspech tomu druhému. Tak to má byť. Spoločná radosť z pekného lietania.

Môže ťa ešte niečo prekvapiť?
    Fascinuje na stála zmena. Lietanie nie je nikdy rovnaké, aj keď to bude na tom istom kopci za rovnakých podmienok. Vždy bude niečo nové, vždy niečo prekvapí, vždy sa dá niečo nové naučiť.

Aké máš pocity, keď lietaš?
    Moje pocity sa počas tých troch rokov menili. Najprv som sa bál výšky. Dostal som sa 100 metrov nad kopec a už som robil všetko možné, aby som vyklesal. Až po pol roku som prelomil pomyselnú hranicu a vytočil kilometer nad štart. Bolo to na Donovaloch, na to sa nezabúda. Ďalšia pomyselná hranica bola dostať sa do mraku. Po roku a pol lietania, opäť na Donovaloch. Minulý rok som odhalil tajomstvo absolútnej voľnosti pri lietaní. Je to úžasný pocit a predstava, že medzi mnou a prírodou tam hore pod oblakmi už nie je nič. V poslednej sezóne ma zaskočil pocit lovca, ktorý túži za každú cenu uloviť stupák a dostať sa až do mraku. Perfektne sa mi lietalo v máji. Mal som dva absolútne pohodové dni, aj dva najlepšie prelety sezóny. Samozrejme ale už od začiatku neznášam turbulencie a natriasanie v sedačke. Niekedy mi to vadí viac, niekedy menej, závisí vždy od podmienok. V posledných týždňoch som urobil trochu krok späť. Začal som sa viac báť, lietam v menšej pohode. Snáď to zasa rozlietam.




Ako vnímaš pozemské hranice?
    Slovinsko - Talianska ma nezastavila, takže hranica medzi štátmi ma tak ľahko nezastaví. Česko - Sovenská, to je jasné, tú preletím bez zaváhania. Pri hranici s Maďarskom budem asi rozmýšľať, ale ak bude nádej na pekný prelet, poletím ďalej. Neznášam akékoľvek obmedzenia a mantinely, hranice nevynímajúc. Lietanie je o voľnosti. Zastavia ma asi stíhačky. V tomto roku boli v Kuchyni trikrát Američania. Hoci boli preletové podmienky, netrúfol som si miešať sa medzi nich. Zatiaľ ešte netúžim vidieť úsmev pilota v kokpite stíhačky, ale kto vie, čo čas prinesie.

Ako by si v krátkosti charakterizoval paragliding?
    Čo je to paragliding, to sa dá pochopiť až po mesiacoch a rokoch intenzívneho lietania. Zhrnúť to do jednej myšlienky nedokážem. Určite to však nie je super adrenalín, ako si môže predstavovať puberťák, ani životu nebezpečný šport, ako si môže myslieť zasa rodič. Snáď niečo medzi tým, ale určite aj omnoho omnoho viac, ako sa dá vložiť do slov.

Aký je tvoj pohľad na meteorológiu?
    Začiatkom roku 1999 som pochopil, že základom lietania je počasie. Naučil som sa ho sledovať cez internet a v TV, pochopil som mnoho vecí, ktoré boli dovtedy pre mňa neznáme. Stále sa však mám čo učiť, nedá sa všetko naraz. Tak sa zo mňa postupne stal meteorológ samouk amatér. Ale som lenivý vziať do ruky učebnicu, určite by ma to posunulo vpred. Ale asi to bude nevyhnutné, ak sa chcem ďalej zlepšovať. Počasie je ako žena, vždy niečím prekvapí a nikdy ho úplne nepochopíš.

Na akých padákoch si lietal doteraz?
    Začínal som na Limite, potom Esprit a teraz mám Avant, všetko od Gradientu. Som s nimi spokojný. Môj inštruktor bol aj predajca Gradientu, takže môj prvý padák bol jasný. Ďalej som ostal verný značke. To ale neznamená, že nepokukujem aj po iných padákoch. Je to ako so ženami. Keby som mal inštruktora, čo predáva MAC, asi by som teraz lietal na Transe. Môj názor je, že väčšina padákov od špičkových výrobcov je navzájom porovnateľná. Keď sú dobré podmienky, lieta všetko a záleží iba na pilotovi, šťastí či smole. Nuž každý si musí vybrať padák presne na svoju mieru. A tá je teraz pre mňa Avant. Ale rozmýšľam do novej sezóny nad niečim rýchlom, živým a bezpečným.