Peter, predstav sa čitateľom Paraglidingu.
    Nejaké miery a váhu mám, čoskoro uprostred medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. Som lietavec telom i dušou a moje srdce je kdesi tam hore pod oblakmi. Momentálne sa ukladám na zimný spánok.

Čo znamená prezývka Brokoli?
    Možno sa niekto bude pamätať, ale asi nie. Niekedy pred ôsmimi rokmi dávali v TV film "Bach a Brokoli". Brokoli bol prefíkaný a múdry jazvec, ktorého chovali ako domáceho miláčika. Vystrájal rôzne kúsky, spával v starom ušatom kresle pred krbom a tak. Mne sa meno a film páčili, alias do budúcnosti bol na svete.

Kedy si začal lietať a čo ťa k tomu inšpirovalo?
    Chodieval som do Rakúska na vodu a tam som videl lietať ľudí na padákoch. Časom som sa dozvedel o paraglidingu viac. Začínal som presne pred tromi rokmi v septembri 1997 kurzom na Donovaloch. Bol som tzv. ideálny typ, ako vravel môj inštruktor. Po tridsiatke, zodpovedný, ekonomicky sebestačný, vie čo chce. Lietanie sa mi páčilo, ale pochopil som, že mi ukradne veľa času. Vtedy som bol plne vyťažený prácou, takže začať lietať znamenalo ubrať v práci, ukradnúť aj zo súkromia. Stalo sa.

A potom, čo bolo ďalej?
    Lietanie mi učarovalo na Orešanoch. Pár týždňov po kurze som dostal nový padák a hneď som ho išiel vyskúšať. Prvý deň som dal dva zlety, tretí skončil držkopádom ešte na štarte, už to tieklo z kopca. Ale druhý deň som svahoval hodinu a pol až do tmy. Bolo 19. novembra a ja som prepadol lietaniu. Predtým som niekoľko rokov chodil na divokú vodu v kajaku. Dnes sa kajak suší v garáži a môj život závisí od počasia.

Máš ešte iné letecké skúsenosti, napríklad plachtárske? Skúšal si parašutizmus?
    Nie, do vzduchu som sa dostal prvý krát až na Donovaloch na školskom Yangu. Lietanie na vetroni sa mi javí nevýhodnejšie, viac investovaného času v pomere k nalietaným hodinám, oveľa viac predpisov, obmedzení, školení. Finančne to asi tiež nebude výhodnejšie. Ale kto vie, čo prinesie budúcnosť, možno raz. Parašutizmus by som skúsiť chcel.

Lietaš súťaže a slovenské cross-country?
    Preteky ma nelákajú. Radšej si volím trate podľa meteorologických podmienok a vlastnej úvahy, ako napríklad letieť na niečí príkaz do záveternej termiky, prípadne rotora. Neláka ma ani prepršať týždeň kdesi na chate s jediným programom opiášpárty. Nuž a dostávam panický strach, keď lieta okolo mňa viac, ako jeden ďalší padák. Stačí väčší klapanec a môžeme skončiť zamotaní na jednom záložáku, ako toho roku na pretekoch na Straníku. Ďakujem, neprosím. Keby malo okolo mňa lietať v ostrej termike desať padákov, asi by som skolaboval. To sa už potom nedá sledovať vario a termika, ale iba tých desať padákov a čaro lietania sa stratí. Samotné lietanie prináša dosť komplikácií, prečo si vyrábať ešte ďalšie. Uznávam, že preteky majú niečo do seba, ale zatiaľ mám k nim jednoducho vlažný vzťah.

A cross-country?
    Všetko chce svoj čas. Najprv som musel zvládnuť padák. Nasledovalo odlepenie od kopca a dokázať nevyhniť po pol hodine. Dôležité je naučiť sa ešte na zemi zhodnotiť meteorologické podmienky a možnosti preletu. Dnes si už trúfam lietať na protokol, takže od budúcej sezóny snáď preniknem do tabuliek CC. Ale cítim, že sa mám ešte veľa čo učiť. Chýba mi bleskové taktické aj strategické myslenie, to treba zdokonaľovať. Tam hore nie je veľa času. Nesprávne rozhodnutie znamená často istotu vyhnitia. Nemusí to byť ani chybné rozhodnutie, stačí ak ma nenapadne iná alternatíva a môže byť po všetkom. Keď prídem na zemi na to, kde som urobil chybu, už je neskoro. Môžem sa z nej iba poučiť do budúcnosti. A priznám sa, nie som až tak poriadny. Stále nemám v poriadku formality. Neznášam papierovanie a byrokraciu. Tak si to snáď dám cez zimu do poriadku, aby som nedopadol ako Groh, že mu neuznali rekord pre neplatný piloťák.

Kde si lietal v zahraničí, aké to bolo v porovnaní so slovenskými podmienkami?
    Poznám len Bassano, Gemonu pri Udine a poznám aj Stol z jedného štartu, keď som letel z Gemony do Kobaridu a späť. V krátkosti povedané, majú tam viac letových dní a určite viac špičkových dní, ako u nás. V Gemone sme boli štyri dni, všetky boli letové, minimálne jeden špičkový. U nás si nepamätám, že by sa dalo lietať štyri dni po sebe. Samozrejme vyššie kopce, lepšia termika. Ale to neznamená že lietanie na Slovensku zavrhujem. Práve naopak. O čo máme horšie podmienky, o to musíme byť lepší.

Máš rodinu? Ako sa tvári na tvoje letecké aktivity? Myslíš si, že lietanie a rodina idú dohromady, alebo sa vzájomne vylučujú?
    Rodinu nemám, takže som voľný ako vták. Neplatí to všeobecne, ale čo poznám lietačov, tí s rodinami lietajú menej, ako slobodní. Rodina a lietanie sú spojené nádoby. Máme len jeden čas, ten delíme medzi spánok, prácu, seba a svoje okolie.

    Keď niekde pridáme, niekde musíme ubrať. Z toho vyplýva, že hodiny venované lietaniu sa uberajú rodine a naopak. Určite sa dá väčšinou dohodnúť, ale asi nie vždy budú všetci spokojní.




Zažil si niekedy naozaj nebezpečnú situáciu pri paraglidingovom športe?
    Veľa nehôd som videl. Určite som sa niekoľkokrát priblížil k nebezpečenstvu. Podobne, ako pri jazde autom a predsa všetci jazdíme ďalej. Mám za sebou niekoľko šťastných pristátí na strome, posledné pred desiatimi mesiacmi. Je to vždy nebezpečné, raz som ostal visieť osem metrov nad zemou, raz som pristál na kmeň stromu a dvakrát prepadol cez koruny až na zem. Oprášil som sa a šiel ďalej, ale mohlo to skončiť aj vážnejšie. Možno moje prvé zaklapnutie bolo nebezpečné. Zaskočilo ma úplne nepripraveného, nasledovali neznáme pocity prepadania, mal som malú výšku. Našťastie sa padák chytil a ja som včas dobrzdil predstrel, aj tak som videl padák pre očami. Stala sa mi jedna vážnejšia nehoda. Zlomené zápästie pri tvrdšom pristátí po zafúknutí. Svoje neveselé zážitky z lietania som vložil do Zlámaných krídiel, uverejnené sú na SkyFly, tak sa k nim nebudem vracať. Môžeme si vravieť čo chceme, ale paragliding je individuálny šport. Pod padákom sme nakoniec každý sám. Zo začiatku som vyrážal lietať sám, aj sa často stávalo, že som bol na kopci sám a lietal. Pred tromi rokmi sa ešte nelietalo tak intenzívne, ako dnes. Musím podotknúť, že keď som lietal sám, nikdy sa mi nič nestalo. Dnes je to už iné. Aj keď vyrazím sám, na kopci vždy niekto je. Ale aj dnes mám občas chvíle, kedy si rád polietam sám. Mnohí by namietali, že sa môže niečo stať a nik nebude na blízku. A ja sa spýtam, na prelete je väčšinou pilot sám. Kto mu vtedy pomôže, ak sa niečo stane? Na možnú mieru rizika si treba zvykať, len tak sa dá v lietaní odlepiť od kopca. No aj keď sú na blízku ľudia, pomoc môže dôjsť neskoro. Koncom septembra sa stala u nás nehoda, pilot vletel do stromov, zlomený členok a sánka. Trvalo hodinu, kým ho zvesili. Stačilo by väčšie krvácanie a rozhodujúce by boli sekundy, nie hodina. Jednoducho nám neostáva nič iné, iba prijať toto riziko tak isto, ako pri jazde automobilom.

Kde na Slovensku najradšej lietaš? A bol si tiež niekedy lietať v Čechách, alebo na Morave?
    Ťažko povedať, nemám obľúbený kopec. Terén na lietanie si vyberám podľa podmienok a svojich možností. Mám olietaných vyše dvadsať kopcov na Západnom a Strednom Slovensku. Nikdy som ešte nebol na východe. Momentálne ma asi najviac láka Krasín pri Trenčíne. Vynikajúca poloha pre začiatok dlhých preletov a neskutočne termický. Takže o pol roka na Krasíne. V Čechách a na Morave som ešte nebol, ale keď neprídem, tak budúci rok určite doletím. Mám vyhliadnutých niekoľko terénov, z ktorých sa dá na východný vietor doletieť až na Moravu. Láka ma chodiť na lietacie dovolenky po Slovensku, Morave a Čechách. Usadiť sa v nejakom kraji týždeň, dva, lietať a lietať. A lákajú ma osamelé treky. Vyšlapať povedzme na Končitú, Tlstú, Krížnu alebo Choč a lietať. Pochopil som, že za špičkovým lietaním sa musí cestovať. Za terénom aj za počasím. Tento rok som to ešte až tak nepraktizoval. Ale budúcu sezónu som rozhodnutý vziať si dovolenku hoci aj na jeden deň a cestovať aj stovky kilometrov za pekným výkonom, keď budem vedieť, že "to tam je".

Na čo z tvojej doterajšej paraglidingovej kariéry najradšej spomínaš?
    Na Lietanie s Dodinom Donovaly-Chopok-Donovaly. Naozaj to tak bolo, myslel som naňho a on mi pomáhal. Chcel by som tú trať lietať každý rok, pre Dodina. A nafotiť to. A vypísať súťaž pre pilotov, čo to uletia tiež.